Ako dokáže zážitková terapia priniesť odvahu a nové priateľstvá? Jedným z príkladov, ako zážitková terapia dokáže reálne ovplyvniť život dieťaťa s chronickým ochorením, je príbeh dnes už 18-ročnej Simony. S diagnózou juvenilnej idiopatickej artritídy (JIA), ktorá sa u nej objavila približne pred tromi rokmi, sa minulý rok spolu s mamou zúčastnila nášho rodinného tábora v Hatvani. Hoci bola spočiatku plná […]

Ako dokáže zážitková terapia priniesť odvahu a nové priateľstvá?

Jedným z príkladov, ako zážitková terapia dokáže reálne ovplyvniť život dieťaťa s chronickým ochorením, je príbeh dnes už 18-ročnej Simony. S diagnózou juvenilnej idiopatickej artritídy (JIA), ktorá sa u nej objavila približne pred tromi rokmi, sa minulý rok spolu s mamou zúčastnila nášho rodinného tábora v Hatvani. Hoci bola spočiatku plná obáv, tábor jej priniesol novú perspektívu a spoznávanie vlastnej sily.

Pred príchodom do tábora si bola nervózna. Čo si očakávala a z čoho si mala obavy?
„Bola som veľmi nervózna, pretože som nevedela, čo ma čaká a nikoho som tam nepoznala. Neočakávala som veľa, len som dúfala v dobrú stravu, s ktorou som mala vždy problémy.“

Aký bol pre teba najsilnejší moment v tábore?
„Záverečné vystúpenie našej chatky, kedy sme pre ostatných zaspievali pieseň „Perfect“ od Eda Sheerana. Bolo to dojemné a uvedomila som si, že aj keď som týchto ľudí spoznala len pred týždňom, veľmi som si ich obľúbila.“

Ako ti tábor pomohol v bežnom živote? Aký vplyv mal na tvoje sebavedomie a odvahu?
„Ukázal mi, že spoznať nových ľudí nie je až tak desivé a ťažké, ako sa zdá. Získala som sebavedomie a nových kamarátov.“

Odporučila by si tábor Spolu s odvahou aj ostatným deťom? Prečo?
„Áno, odporučila by som, lebo budete môcť spoznať veľa nových ľudí a vyskúšať si veľa nových vecí.“

Čo si myslíš o zážitkovej terapii? Ako ti pomohla v tábore?
„Keď sme prišli do tábora, každý z nás si uvedomoval, že má nejaké zdravotné problémy a obmedzenia, ale v momentoch, keď sme boli zaneprázdnení rôznymi aktivitami, na problémy sme vôbec nemysleli.“

Čo si z tábora odniesla? Aké pocity alebo znalosti si si vzala so sebou do bežného života?
„Kamarátov, s ktorými sa doteraz aspoň občas bavím. A lukostreľbu som odvtedy využila na školskom výlete. Spomínam si aj na lekárov, ktorí k nám boli priateľskí, milí a neformálni.“

Máš nejaký odkaz pre deti, ktoré do tábora v Hatvani ešte len pôjdu?
„Aj keď skúšanie nových vecí môže byť desivé, v tábore máte veľa ochotných ľudí, ktorí vám radi pomôžu prekonať strach a dať vám možnosť splniť si cieľ.“

Pohľad rodiča

Simona nie je jediná, kto si tábor nevedel vynachváliť. Jej mama uvádza, že dcéra prišla domov „plná energie a zážitkov, nadšená a pozitívne naladená“. Podľa nej tábor pomohol posilniť Simonino sebavedomie a doteraz si uchovala priateľstvá, ktoré v ňom vznikli. Mama Simony tiež vyzdvihuje fakt, že si predtým presne nevedela predstaviť, čo to „zážitková terapia“ znamená. Po návrate dcéry z tábora však mala jasno:
„Tábor nevnímala ako terapiu, ale ako možnosť byť aktívna a aj si oddýchnuť.“

Príbeh Simony ukazuje, že aj pri chronických diagnózach dokáže zážitková terapia priniesť deťom väčšie sebavedomie, radosť z nových priateľstiev a v neposlednom rade oddych od každodenných starostí spojených s liečbou. S pomocou špeciálne prispôsobených aktivít môžu deti na chvíľu odložiť bremeno ochorenia a zamerať sa na to, čo ich teší a posúva ďalej.