Barion Pixel

Novinky

Rozhovory s odvahou

Dobrovoľníci sú základom našej nadácie a ich nasadenie mení životy detí po celom Slovensku. Dnes vám predstavujeme Mimu, ktorá sa aktívne zapája do všetkých našich programov. Jej oddanosť dobrovoľníctvu je inšpirujúca – v roku 2023 bola dokonca nominovaná na prestížne ocenenie Srdce na dlani, ktoré oceňuje výnimočných dobrovoľníkov. Počas jedného z našich online workshopov s […]

Dobrovoľníci sú základom našej nadácie a ich nasadenie mení životy detí po celom Slovensku. Dnes vám predstavujeme Mimu, ktorá sa aktívne zapája do všetkých našich programov.

Jej oddanosť dobrovoľníctvu je inšpirujúca – v roku 2023 bola dokonca nominovaná na prestížne ocenenie Srdce na dlani, ktoré oceňuje výnimočných dobrovoľníkov. Počas jedného z našich online workshopov s deťmi zažila vtipnú, no nečakanú situáciu – jej počítač zhorel uprostred aktivity! 😄 Aj takéto momenty patria k dobrovoľníckej práci, no Mima sa nikdy nenechá odradiť.

A teraz už náš veľmi milý a odvážny rozhovor.

  • Čo ťa motivovalo k tomu, aby si sa pridala k programu S odvahou v nemocnici a rozhodla sa venovať svoj voľný čas práve deťom v nemocnici?

Tiež som si prešla ochorením, a práve v období, keď som dosiahla remisiu, som cítila silnú potrebu začať robiť niečo zmysluplné, byť aktívna. Potom som sa celkom náhodne na inom školení dozvedela o Nadácií Spolu s odvahou. Neváhala som a kontaktovala som ich. Začínala som ako dobrovoľníčka na online workshopoch, neskôr  som sa stala súčasťou nemocničného aj školského programu a raz som bola aj v tábore.

  • Ako podľa teba pôsobí zážitková terapia na deti a mladých ľudí, ktorí sú hospitalizovaní? Vidíš u nich nejaké zmeny, napríklad v ich nálade alebo prístupe k liečbe?

Myslím si, že je to pre nich odreagovanie sa a radosť. Veľakrát sa stane, že na začiatku programu sú deti hanblivé, tiché, niekedy nie úplne nadšené, ale je očividné, že počas a ku koncu programu sú celkom uvoľnené, zhovorčivé, žiaria im oči a občas nás nechcú ani pustiť domov 😀

  • Čím sú pre teba osobne tieto dobrovoľnícke návštevy obohacujúce? Ovplyvnilo ťa dobrovoľníctvo aj v každodennom živote, prípadne v tvojom pohľade na svet?

Je to pre mňa relax, únik od našich každodenných „problémov“, zastavenie sa a asi najviac sa mi páči, že v momente ako vstupujeme na oddelenie som len „tu a teraz“. Choroba mi dala iný pohľad na svet, ale dobrovoľníctvo mi ukázalo, že to celé malo zmysel, napĺňa ma radosťou, vďakou a hrdosťou, že aj takou maličkosťou ako zahrať si spoločenskú hru, dokážeme niečo zmeniť.

  • Máš nejaký nezabudnuteľný moment alebo príbeh, na ktorý s úsmevom spomínaš? Čo ti tento zážitok dal?

Mám veľa pekných zážitkov, ale ak mám vyzdvihnúť len jeden, tak to bude asi tento, ktorý mi napadol ako prvý. Hrala som sa s jedným dievčatkom, asi 4-5 ročným s Downovým syndrómom. Síce nerozprávala, ale rozumela všetkému. Hrali sme hru, kde pomocou drevených panáčikov staviaš vežu. Išlo jej to úžasne. Keď som sa balila na odchod, jej mamina mi so slzami v očiach rozprávala o tom, aký obrovský pokrok pri hre so mnou urobila a aké úsilie a trpezlivosť vynaložila. Rada spomínam na tento zážitok, vôbec som si neuvedomovala jej progres, až kým mi to nepovedala mamina, ktorá nás celý čas pozorovala.

  • Čo by si odkázala ľuďom, ktorí váhajú, či sa do dobrovoľníctva zapojiť? Ako podľa teba môžu prispieť k pozitívnej zmene, hoci sa môžu obávať, že nemajú dostatok skúseností alebo času?

Už len to, že sa zaujímate o dobrovoľníctvo je záslužné, preto neváhajte, skúste, dajte tomu šancu, naberte odvahu a pridajte sa k nám do tímu Spolu s odvahou! Ako som písala aj vyššie, bez maličkostí by neboli veľké veci, čiže aj ten najmenší úsmev dieťaťa je obrovskou výhrou. Na dobrovoľníctvo nemusíte mať skúsenosti, stačí, že máte chuť a vôľu. A kúsok času.